Dnes som sa zobudila s celkom dobrou náladou, hoci sa mi nechcelo ráno vyliezť z postele. No povedala som, že musím, lebo sa zase dopracujem k tomu, že si budem nadávať do lenivcov. Prvé slová dnešného rána zneli: ty nemôžeš spávať? A ešte k tomu aj 2x - Martin + Stanka. Obom som na mail odpísala, že síce môžem, ale dnes mám iné plány ako vylihovať v posteli. Dnes som sa totižto vybrala do Hlohovca.
Sesternica je na materskej, čaká druhé bábätko. A ja to nejako viac prežívam s ňou, ako keď čakala Adamka. Ani neviem prečo. Možno to je už vekom. Tak som sa vybrala na vlak, darček, o ktorom Saška rozprávala dlho, som mala kúpený a tak mi nič nebránilo v ceste.
Hneď ako som vystúpila z vlaku, akoby som prišla do iného sveta. Stačí mi porovnať Nitru a Hlohovec a vidím veľa odlišností. Väčší pokoj, menej áut a iný vzduch. Hlohovec milujem. Možno preto, že som tam bývala ako malé decko, možno preto, že sa mi spája s babkou a jej rannými makovkami s masielkom a kakaom, rada spomínam na babkin špenát, nedeľné slíže do polievky a hlavne na cukráreň, v ktorej pracovala a vždy mi núkala čerstvé ružové pipky. Dúfam, že ešte pár z vás vie, čo to je :D
Ďalším dôvodom môže byť to, že som chodila do Hlohovca na strednú. Proste to, že Hlohovec je mestom ruží (hoci tam je ruží už menej), je fakt, že Hlohovec milujem. Viac ako ktorékoľvek mesto. Hlohovec má svoje čaro a ja som sa po ceste k sesternici šibnuto usmievala. Dnes ma Hlohovec dostal aj tým, že som tam kúpila čínske paličky, ktoré v Nitre nemôžem zohnať.
Po príchode do bytu ma malý Adamko vítal od počítača. Ledva ma pozdravil a ja výchovne som mu podala sladkosti zo slovami: Budeme to papať vtedy, keď sa poriadne nenaraňajkuješ. Povedal samozrejme, že on to chce jesť teraz a ja opäť výchovne som dodala, že ak neposlúchne, nedostane ďaľší darček - omaľovanku Cars. Nechal sa ukecať. On je taká papuľka moja, tie jeho šplechy čo dáva, no mne sa tisnú slzy do očí zo smiechu :D...
Takže Saška a Maroško čakajú dievčatko. V nedeľu bola na 3D sono a tam im to potvrdili. Lenže malý Aďo túži po bračekovi. Sám mi raz povedal, že on nechce sestričku, lebo vraj dievčatá nemá rád. To má 4 roky xi. Tak dnes som mu tvrdila, že aký bude on frajer, keď bude on ten starší brat a bude mladšiu sestričku ochraňovať atď.
Potom zahlásil Saške, že ona ho podviedla, lebo mu slúžila bračeka. Doslovne povedal: Maminka, si podvodníčka. No nesmejte sa!!! Saška mi ukázala aj video zo sona a tiež foto, ktoré som si naskenovala a chcem sa vám s nimi podeliť.
Táááááákže, dámy a páni, predstavujem vám 5-mesačnú Karolínku (Kajku-ako ju budem familiárne volať):
Aby som vám to trošku okomentovala, dúfam, že všetci čo toto čítate, tu vidíte malú hlavičku s noštekom, ústočkami a očkami. Malý Ado skonštatoval, či zase pozeráme to bábätko a jasné, že evidentne žiarlil, lebo on sa chcel hrať na počítači. Ďalej vám ukážem foto malého telíčka:
A na koniec vám pridám foto, ktoré nebudem komentovať, ale podľa tohto obrázku lekár zistil, že to bude dievčatko :D
Takže mnohí z vás videli takéto foto prvýkrát, dúfam, že ste to prežili bez ujmy na zdraví, mne sa veľmi páčia, hlavne keď viem, že o pol roka to malé mimino budem voziť v krásnom ružovo-šedom kočíku.
Dnešný deň bol vlastne o bábätku a o tom, aké úžasne múdre vedia byť dnešné deti. Adamko je živé striebro, ale ja sa s autíčkami neviem hrať, preto sa teším na Kajku, lebo bábiky sú mi bližšie :D
Inak ostatok dňa vyzeral celkom dobre, doma som sa učila narábať s čínskymi paličkami a hneď ako dopíšem toto, pôjdem si čítať novú knihu Intimita vlkov, ktorú som si priniesla z Hlohovca.
P.S. cesta vlakom je niečo super, už mi to dosť chýbalo........hlavne rybníky v jednej nemenovanej dedine :D
Komentáre
Zlatko,