Frank nemusel vidieť všetko, aby vedel všetko. Jeho priateľ sa topil v novej situácii čoraz hlbšie. Už nebol taký horlivý ani presný, častejšie ako prv býval na cestách, a ľudia si už rozprávali, aké su to služobné cesty. Frank mu nič nezazlieval. Jeho druh bol šťastný, čo mu môže viac želať? Spáli sa? Zhorí? Skomplikuje si život? Skape?
Čo na tom, šťastie sa nemeria časom ani inými mierami. Štastie je alebo nie je, a keď je, môe sa pokaziť, zničiť, ale nikdy sa nemôže anulovať so spätnou platnosťou. A vari to už inak nemôže byť, za šťastie jedného vždy niekto druhý platí.
Bola to aspoň láska? Tá všetko spaľujúca, všetko povznášajúca, všetko ignorujúca, všetko ospravedlňujúca? Bola? Aspoň z jeho strany, bola? Frank nevie. Nebol pri tom. Nemôže vedieť, či jej šéf hovorieval omamujúce, ohurujúce slová, ktoré sa hovoria, ktoré sa musia hovoriť a ktoré sa nedajú nepovedať takej žene večer či ráno.
Ak to aj bola tá láska, taká láska, ani z tej mu nezostalo nič.
Komentáre
no sak o ten vysledok ide