jolie20

V poslednom maturitnom ročníku asi každý študent rozmýšla najprv nad tým, čo dalej, či má chuť začat opät nejakú školu alebo pojde na najbližších 40 rokov zarábať tú minimálnu úžasnú mzdu, ktorú ponúka štát. No iné možnosti ani nemá. Ak berieme do úvahy len tie základné. Tak to bolo aj so mnou. Pracovať na plný úväzok, to ma nejako nelákalo (hoci popri škole sa snažím pracovať na polovičný ako personálna konzultantka - sa mi páči to pomenovanie, znie to tak odborne :o) ), tak som začala znovu rozmýšlať, čo ja pojdem študovať. Vybrala som si dosť blbú a čo som neskôr zistila aj brutálnu kombináciu vzhľadom k tomu, že som končila obchodnú akadémiu. Dala som sa na učiteľstvo a konkrétne slovenský jazyk a literatúra/náuka o spoločnosti. Ja som si povedala, že kašlem na názory druhých, mna to bude baviť. Ved slovenčina je lahká, literatúra ma vždy bavila a náuka o spoločnosti, tam nemôže byť nič tažké. No ale to som nevedela, že nás budú brať skôr ako filozofov. Prečo toto vlastne píšem?? Lebo sa učím na postupovky, a stále mi nejde do hlavy, prečo som sa ja vlastne na to dala. Ale už je neskoro, po troch ťažkých rokov to nemienim zabaliť. Len sa ma každý pýta, načo je vlastne tá filozofia dobrá?? To ani ja neviem, viem iba jedno: že po troch rokoch ma to asi začalo aj trošku baviť. Snažím sa porozumieť tým blázonkom, ktorí tak zmätene vychrlili zopár svojich myšlienok a malo to niečo doležité znamenať. Malo to vraj zmeniť svet. Názory ludí na Boha, vznik sveta, spoločnosť či človeka ako indivíduum. Či sa tak stalo, to ťažko povedať.