Máte občas pocit, že vedľa vás je človek, ktorého vôbec nepoznáte i napriek tomu, že je vám blízky dlhé roky????
Alebo máte opačnú skúsenosť??? Že stojí pri vás človek, ktorého poznáte krátko, ale pritom máte pocit dlhej a nekonečnej blízkosti????
Poznáte všeobecné tvrdenie, že ľudia sú rôzni. Každý jeden z nich má však svoje tajomstvá, prežíva každý deň inak...
Je obdobie, keď vám je človek veľmi veľmi blízko a inokedy je zase strašne ďaleko a nedotknuteľný. Čím to je??
Bojíme sa prejaviť, či chceme niečo skrývať??
Poznám človeka, s ktorým mi je virtuálne veľmi dobre. Možno by mi s ním bolo dobre i osobne (neviem, ešte sa tak nestalo). Dnes som spoznala však aj jeho tajnú skrýš, kde tají svoje vnútro a možno sa bojí predniesť to, čo cíti. Neviem. Bojím sa, že už to nezistím.
"Ty si človek, ktorý je raz veľmi veľmi blízko a inokedy tak strašne vzdialený.
Blízko...tak, že mám pocit, že ťa poznám celú večnosť, že si moja spriaznená duša, že mi vždy dokážeš vyčariť úsmev na tvári aj keď mám zlú náladu, že si človek, ktorému môžem dôverovať v čomkoľvek.........
Ďaleko.....že ťa vlastne vôbec nepoznám, že si mi úplne cudzí a si tak strašne ďaleko, že nemám šancu sa k tebe čo i len na krok priblížiť..."
Venované TEBE
Skutočne ich poznáme???
23.02.2009 20:31:20
Komentáre
:-)
Len
mňa začína však lákať jeho tajomno...cítim, ako by bol moje siamské dvojča spojené srdcom :D
:-)
Motám
:-)
jolie