jolie20

Tento víkend bol veľmi zaujímavý. Neviem, z ktorej strany mám začať. To, že som sa mala celý víkend učiť, o tom ani nebudem radšej hovoriť, pretože som sa na to zase len vyflákla. To je ale pre mna typické. Radšej by som robila čokolvek iné, než čumela do tých blbých kníh. Potešilo ma najmä to, že mi Tomi zavolal, či by som neprišla na návštevu. (Teraz ked to čítaš, tak mi prepáč). A ja som sa tak velmi tešila, na teba, na malú Vikinu, že sa budeme blázniť, hrať, že bude zábava a potešilo ma najmä to, že sa ma konečne nehambila. Ale vieme presne ako to dopadlo. Tak, ako ked malé deti začnú vymýšlať. A ako začnú vystrájať, ked sa im nedá to, po čom v tom momente túžia. A presne tak to dopadlo aj v sobotu. "Tomi, nechcela som vás rušiť, lebo som videla, že si mal s nou vela práce, ale vôbec som sa nehnevala, len ma mrzelo to, že to nedopadlo tak, ako som si to želala." Ked som sa vrátila domov, zostalo mi akosi smutno. Asi sa znovu všetko na mna zosipalo a ked som si potom s tebou písala, tak už som nemala chuť ani dýchať. Tiekli mi slzy a potrebovala som vyvetrať. Poznáte to, ked v tej najhoršej chvíli akoby vám nejaká pomoc padla hned z hora?? Na ICQ sa prihlásil chalan, s ktorým si píšeme velmi málo, ale ked ideme spolu niekedy von, naša konverzácia nemá chybu. Tak som mu napísala hned prvé čo ma napadlo: "Nejdeš von?" a on na to: "Si si vedomá toho, že si ma vytiahla z postele?" Tak som bola z toho mierne prekvapená, lebo toto som od neho nečakala. Ale bolo fajn, lebo mal super náladu a to je u neho podstatná vec. Boli sme vonku len chvílu, ale to úplne stačilo na to, aby som sa začala znovu usmievať. Aj ked na srdci mi ležalo vela smutného. V nedelu ma prekvapilo najmä to, že mi večer znovu zavolal "pod von". A tak som išla. A bolo ešte lepšie. Dakujem Jimmy, že si ma podržal, lebo v niektorých veciach sme si velmi podobný, Tomáško, tebe dakujem, že na mna stále myslíš a nezabúdaš. Tomi, poznám ta krátko ale viem, že naše priatelstvo je asi osud a tiež viem, že si s tebou rozumiem ešte lepšie, než s ktorýmkoľvek človekom, ktorého poznám velmi dlho. Hovorí sa, že po smiechu príde plač. Je to pravda, ale tieto dve kategorie sa dajú lahko zameniť, hlavne ked máte pri sebe skvelého človeka, ktorý vám vie podať pomocnú ruku a zmení vaše slzy na vyčarený úsmev. A to si treba na priateloch ceniť.