Kamkoľvek sa človek prihlási, prvá otázka na jeho adresu znie: "Kto si??"
Čo vie človek o sebe povedat? Je pravda, že sa radi pochválime, lebo to možno nikto nespraví za nás. A to príslovie, že samochvála smrdí?? Ale podľa toho komu. Kto som?
Raz som čítala jednu skvelú báseň od Lukáča (a to veľmi poéziu nemusím) a v nej som našla odpoved na tak dôležitú otázku: Kto som?
Som ponížená, plachá popoluška, oboch krutých bohýň podnož, slúžka, odstrkávaná a nikoho neodstrkajúca, zabúdaná a na nikoho nezabúdajúca, popálená a nikoho nespaľujúca, zraňovaná a nikoho nezraňujúca, zabíjaná a nikoho nezabíjajúca, lopotiaca a každého obsluhujúca. Horúca, čo nikdy nevychladnem, starnúca, čo vždy len mladnem, strácaná a znova vyhľadávaná znásilnovaná a znova ako panna, stokrát klamaná, čo nikdy neklamem, stokrát sklamaná, čo nikdy nesklamem. Posledná, posledná a predsa prvá, prvá.
A táto báseň patrí každému z vás. Pretože každý z vás je výnimočný už len tým, že existuje na tomto svete a všetko, o čo sa pokúša, prispieva k tomu, aby sa aspon minimálne jeden človek z toho potešil. Preto dúfam, že aspon minimálne jeden človek sa poteší z môjho článku.
Komentáre
urcite