jolie20

Mám takú starosť. O môjho najlepšieho priateľa. Niečo ho trápi. Je dobré, keď nad tým rozmýšľa, lebo z toho vyplýva, že si sám sebe nie je ľahostajný. Ale hrozne ma mrzí, keď ho vidím utrápeného, keď počujem, ako to v sebe dusí a napíše mi iba, že sa jeho život rúti, všetky nádeje sa mu ničia. A ja neviem, ako pomôcť. Som osoba, ktorá bude nad tým stále rozmýšľať, aj keď možno na nič múdre nepríde. Ale pokiaľ on nebude v pohode, ja rozhodne tiež nie. Veľmi mi na ňom záleží a on musí byť šťastný.