Tiež sa vám stáva, že pri nejakej pesničke si spomeniete stále na niektoré udalosti, ktoré sa odohrali vo vašom živote?? Aj vy máte ten pocit, že sa vám to spája väčšinou so zlými vecami???
Tak mne sa to stáva pri pesničke od Desmodu - Posledná. Je to krásny text, krásna hudba, super na zamyslenie, ale keď si vždy spomeniem na pár udalostí, tak mi behá mráz po chrbte a vždy sa rozplačem. A vtedy je jedno, kde sa nachádzam. Možno si niektorí z vás teraz pomyslia, že prečo o tom píšem. Píšem o tom preto, lebo dnes sa niečo stalo, čo mi to znovu pripomenulo.
Pred rokom a pol sa mi zabil kamarát na aute. No nič príjemné, na pohreb do smrti určite nezabudnem, najhoršie čo, som mohla vidieť a zažiť. Vtedy som si uvedomila, že po tom, čo sa zabil na aute ešte dávnejšie chalan, s ktorým sme si boli príliš blízky, to bol další úder pod pás. Pohreby mladých ľudí, to je niečo strašné na psychiku. Keď vidíte spolužiakov, ako nemôžu udržať smútok vo vnútri a skláňajú sa nad hrobom, máte chuť spraviť niečo, čo však nie je možné.
Dnes sme mali poradu v práci. Mali sme sa stretnúť o deviatej v kancelárii a čakať na kolegov z Bratislavy a na konateľku. Lenže vedúca stále nechodila. Včera sme večer ešte upratovali a poriadne sme sa zabavili. Bolo skvele. Ale ked nám o pol hodinu zavolala, že je v nemocnici, nebolo nám všetko jedno. Hned mi prišli na rozum všetky možné myšlienky. Týmto blogom som len chcela povedať to, že hoci je len trošku poudieraná ale dosť v šoku, bolo to také pichnutie pri srdci a pomyslenie, že čo keby........ Auto je rozbité, ale Zuzka naštastie v poriadku. Aký je ten život krehký. Stačila by sekunda, malé omeškanie či skorší odchod a možno by sa nič nestalo. Možno....to nikto nevieme. A vždy to je tak, stačí len chvíľa a celý život môže byť inak. Nikto nevie, ako sa tie chvíle menia a kto to všetko takto riadi.
Komentáre