Láska.
Slovíčko. Krátke. Teplé. Nájdeš ho v slovníku. Bez vysvetlenia.
Existuje niečo, kde sa nachádza vysvetlenie? Myseľ? Vedomie toho, že láska je. Žije? Dýcha?
Čo je to láska? Ako ju môžeme definovať? Lásku buď máš alebo nie. Hľadáš ju alebo čakáš, kým príde sama. Stojíš v strede mosta a pozeráš dolu. Do mora nádejí a sklamaní. Do mora bolesti a pocitov. Láska hojí. Láska ubližuje.
Takže predsa len existuje.
Stojíš v strede mosta a obzeráš sa. Vpravo. Vľavo. Kam sa vybrať, ktorou cestou? Kde ju skôr nájdem. Naľavo? Na tej strane, kde sa nachádza aj srdce? Je tá voľba správna? Či vpravo s pomyslením, že pravá je vždy správna strana chodníka?
Lásku ľudia zovšeobecňujú. Keď o nej hovoria, nikdy nepoužívajú príklady. Tak prečo to neskúsim práve ja?
Láska číslo jeden.
Bola mladá. Slepá. Náruživá a bolestivá. Láska, po ktorej zostali len slzy a spomienky. Pravdaže, po každej láske nasledujú slzy a spomienky. Ale tieto zostali horké.
Láska, po ktorej mi pri filme Po čom ženy túžia stisne srdce. Láska, ktorú opať cítim 1. novembra. Láska, po ktorej stále cítim pevný stisk ruky a teplo milovania. Láska, keď myslím na tmu a červené auto. Láska, ktorú mi pripomína krížik pod stromom. Jedno auto, jedna zákruta, dva životy. Dva mladé životy. Nevrátia sa späť. Večer, keď sa ranou osudu skončili krátke roztopašné roky. Rana osudu, ktorá bolí. Rodičov, priateľov a MŇA. Nikdy som sa s tým nezmierila. Nikdy som o tom nehovorila. Iba spomínala. Zostali mi len chvíle, kedy si sadnem na ten kus studeného kameňa a poviem ti, ako mi je. Ako spomínam, ako plačem, ako to bolí. Spomínam na to, že rana osudu to zariadila inak a nebola som vtedy s tebou. Mala som byť a teraz by možno práve po tejto klávesnici behali cudzie prsty. Iné, možno jemnejšie a teplejšie. Naplnené láskou. Áno, láska je to, čo sa dostane aj do končekov prstov. To som cítila pri tebe. Už sa nevrátiš. Nevráti sa to, aby som dokázala nespravodlivosť. A hru. Hru na vášeň, na zápas, na koniec. Tvoj boj je skončený. Odišiel si s inou. Ktorá ťa nemilovala. Pretože milovala toho, čo prežil. A on prežíva, doslovne. Pretože spomína na chybu, ktorú nikdy nevráti späť. Marek, ďakujem za stisk a nevinnosť.
Komentáre
zlatko