jolie20

Stalo sa vám niekedy, že ste si niečo pozreli či prečítali si, a cítili ste ako keby sa vám zmenil náhle život?? Po tom ako som si dala na ranajky biely jogurt som si povedala že si pozriem poštu a tak som zapla počítač. Zrazu ma niečo napadlo, v telke som videla príbeh dievčata,ktoré písalo blogy a nedopadlo najlepšie. Zrazu som sa cítila ako detektív, do vyhladávačov som zadala jej meno a hned som ju našla. Jej príbeh a neštastný koniec......ani si neviete predstaviť ako ma to vzalo. Pri čítaní jej textov som sa prichytila znovu pri tom, že plačem. Písala najprv, že sa jej chce strašne žiť a zrazu bol posledný blog listom na rozlúčku. A myslela to vážne. Ked som si čítala diskusiu,našla som link na video v archíve jednej televízie o jej osude a o tom, ako dopadla. Po liste na rozlúčku,kde jej písali ešte neznámy ludia aby sa ozvala, sa už nikdy neozvala.....nikdy, čo to trepem, je v kome lebo sa pokúsila spáchat samovraždu. Nebudem ju odsudzovat, lebo to by nebolo správne. Nikto jej nemôže nič vyčítať. Bolo to jej rozhodnutie, hoci nebolo správne. Teraz si poviem, keby žila,chcem sa s nou stretnúť, chcem jej pomôct,chcem byt jej priatelka,chcem, chcem..........dúfam že nebude neskoro. Tento text je spomienkou na Lucku a zároven dúfaním, že sa vráti spat.